Top

Nad slnečným povrchom sa vyparila ďalšia kométa

Jaroslav Merc, Sobota, 23. Leden 2010

Potom, čo sa 3. januára vyparila nad Slnkom jedna kométa, už dva a pol týždňa po tejto udalosti, 21.1., sa na jej cestu dala druhá kométa, ktorá sa nad slnečných povrchom taktiež efektne vyparila. Na snímkach zo sondy SOHO (LASCO C3) sa kométa objavila 20. januára večer okolo 17.hodiny, na druhý deň asi okolo 12:30 míňala na snímku planétu Venušu a vo večerných hodinách sa vyparila nad Slnkom.

Animácia zo zániku

Takýmto kométam sa vraví „sungrazing comets“ vo voľnom preklade „kométy dotýkajúce sa Slnka“. Jedná sa o kométy, ktorých perihélium leží v menšej vzdialenosti od Slnka ako 0.1 AU (15 miliónov kilometrov). Ak je vzdialenosť ešte menšia, je takmer isté, že kométa priblíženie k Slnku neprežije, pretože ľadovo-prachové jadro sa nad slnečným povrchom vyparí. K fyzickej zrážke dôjsť nemôže, pretože Slnko nemá pevný povrch. Rozhodne tak pri „zrážke“ nedôjde k niečomu, čo by ovplyvnilo bežný život našej materskej hviezdy či dokonca nás pozemšťanov. Kometárne jadrá majú v priemere len niekoľko desiatok kilometrov, čo je v porovnaní so Slnkom ako porovnávanie zrnka piesku s automobilom.

Takéto „zrážky“ so Slnkom nie sú pritom až tak výnimočné. Teraz však ide už o druhú kométu v priebehu 2 a pol týždňa.

V minulosti nastala aj situácia, kedy sa nad slnečným povrchom vyparili dve kométy v priebehu niekoľkých desiatok minút. Neskôr boli príznačne pomenované Rómeo a Júlia (LASCO C2,C3). Inými príkladmi môžu byť napríklad Vianočná kométa roku 1996 (SOHO 6), FLYBY (C/1998 G3 alebo SOHO 46), SOHO 48 alebo SOHO 49 (C/1998 J1). Sú však aj kométy, ktoré svoj blízky prelet prežili, napríklad Hyakutake (v roku 1996) alebo C/2006 P1 McNaught (2007).

Kométa z 21. a aj kométa z 3. januára pravdepodobne patrila do Kreutzovej rodiny komét. Je to zvláštny druh komét, ktoré majú svoje perihélium v menšej vzdialenosti od Slnka ako 3 milióny kilometrov. V 19. storočí ich skúmal nemecký astronóm Heinrich Kreutz, ktorý došiel k záveru, že všetky tieto kométy sú pozostatkami obrej kométy pozorovanej 372 rokov pred Kristom. V roku 1100 sa rozpadla na dve časti (podľa Briana Marsdena), ktoré sa potom ďalej štiepili. Väčšina z nich je príliš slabá, aby boli pozorovateľné, avšak vďaka sonde SOHO bolo možné pozorovať už niekoľko desiatok z nich.

Podľa prepočtov niektorých astronómov by sa do 10 rokov mala objaviť veľká kométa z Kreutzovej skupiny, ktorá by mala svoj prelet okolo Slnka nielenže prežiť, ale dokonca by mala byť pozorovateľná na oblohe niekoľko dní voľným okom.

Jaroslav Merc Jaroslav Merc

Som študentom fyziky na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, zatiaľ amatérsky sa venujem astronómii aj jej popularizácii a svetelnému znečisteniu.
http://merc.comeze.com

Komentáře

Kometáře jsou uzavřeny.

Bottom