Top

ESA 2010 – nesmírna Odysea III. časť

Michal Lachký, Pondělí, 30. Srpen 2010

Etapa IV – Názov etapy je hore v hore pretože tento deň bol v znamení obrovského množstva stúpania do kopcov po cestách a necestách . Z Poličky sme vyrazili celkom rýchlo. Hneď za dedinou už boli prvé kopce. No čo aj to musí byť. Za každým kopcom hore musí snáď byť aj kopec dole. No lenže tu v Čechách to až tak moc neplatí. Po trase sme mali značné množstvo tiahlych kopcov. Ale asi v polke etapy sa to už konečne začalo viac striedať.

Po prestávke na kofolu a občerstvenie v dedinke Hodonín (nie, nie ten Hodonín pri hraniciach)sme pokračovali smerom na hrad Pernštejn.Ako sme podaktorý z nás zistili, odbočili sme zle resp. neodbočili sme vôbec a tak sme si trocha nadchádzali ale to nám vôbec nevadilo. Toto bola aspoň menej frekventovaná cesta í keď riadne do kopca. Keď sme dosiahli vrchol kopca nad dedinou boli sme vo výške necelých 600 metrov nad morom. Tesne za vrcholom kopca nás čakalo veľmi milé prekvapenie a to značka označujúca 20% klesanie.

Veľmi sme sa potešili. Na takéto niečo sme dlho čakali :D . Zjazd tejto 20-ky sme si vychutnávali plným dúškom. Podaktorí aj hulákali a držali pevne kormanu. Proste zážitok ako sa patrí. U tých odvážnejších tachometer ukazoval aj nad 70km/h. Bol to skvelý zjazd. Počkali sme sa dole pri križovatke a nabrali smer hrad Pernštejn. Pohľad na kopec na ktorom bol hrad postavený neveštil nič dobré. Zase sme šlapali do kvalitného kopca. Ale ten sme už celkom rýchlo vyliezli a boli sme na hrade. Tam sme sa v bufete počkali a rozdelili na dve skupinky, prvá išla do hradu a druhá strážila bicykle. Potom sme sa vymenili. Hrad je veľmi pekný. Samozrejme že som si musel kúpiť turistickú známku .

Po prehliadke sme zišli späť dole do dediny kde sme sa rozdelili. Niektorý z nás išli po hlavnej ceste kde obchádzali celú horu. A par z nás sme išli priamo cez kopce kde bola staršia cesta. No ale kebyže si môžem znova vybrať kade pôjdem, tak by som si radšej obišiel celú horu. Zatiaľ čo nám GPS hulákala niečo o ceste pre osobné automobily ,tak my sme sa vliekli brodom akým by aj traktor mal problém prejsť.
Ale tak aj to patrí k Ese a bez toho by to nebolo ono. I keď väčšina z nás nadávala ako sa dalo ale pani z GPS si mlela svoje. No nejako sme to preglgli a vyšli nad dedinkou v ktorej sme konečne po dlhom trieleni po lese v blate nabehli na cestu ktorou sme sa dostali do pre niektorých z nás raja na zemi.

Tým rajom je pivovar Čierna Hora. Tu sme si spravili samozrejme prestávku a zahrali sa na menších degustátorov. České pivo je naozaj vynikajúce.

Po prestávke sme pokračovali do nášho dnešného cieľa dedinky Sloup . Cestou sme sa ešte stavili v dedine Rajec Jestřebí kde sme si boli pozrieť zámocke záhrady. Následne sme vybehli z dediny a skratkou opäť cez horu.

Za týmto kopčekom sme narazili aj na celkom pekný rybník pri dedinke Karolín. Kde sme si na chvíľu oddýchli a následne šlapali záverečné kilometre až do Sloupu. Do Sloupu to bol už len kopček dole a tak sme tam dorazili celkom rýchlo. Túto noc sme opäť prespávali v telocvični miestnej školy.

Sumár sumárum z tretieho dňa:
Dĺžka etapy: 96,5km
Čistý čas jazdenia : 5:15 hod

Etapa V – Dnešný deň mal byť oddychový, pretože zo Sloupu do Prostějova to bolo po hlavnej ceste cca 35km a tak sme si mohli deň vychutnať vo vlastnej réžii. Vybrali sme sa teda pozrieť do Moravského krasu. Zo Sloupu to bolo celkom blízko. Ráno sme ešte vybehli na nákupy do miestnych potravín.

Vyrazili sme smerom na Vavřinec. V podstate tou cestou kade sme sem deň pred tým prišli. Po chvíli sme ale odbočili na Veselice kde sa nachádza vyhliadková veža ktorá čnie do výšky 49 metrov. Postavená je na kopci Podvrší s výškou 590m.n.m. . Výhľad bol z tade nádherný.
Za jasného počasia a čistého vzduchu je možné v diaľke pozorovať aj vrcholky Alp. Hore na rozhľadňu vedie zo základne 168 schodov, čiže nič moc pre ľudí s astmou :) .

Po kochaní okolitou prírodou a pokecu s príjemným sprievodcom sme nasadli na naše tátoše a pokračovali ďalej. Smer Moravský kras a jaskyne. Zliezli sme do dedinky Suchdol z ktorej sme po turistickej trase zišli na starú asfaltovú cestu ktorá viedla skrz Moravským krasom. Táto cesta bola veľmi pekná, všade naokolo nás boli skaly a v skalách obrovské množstvo jaskýň ktoré sme nestačili sledovať.

Veď predsa len v Moravskom kráse je vyše 1200 jaskýň a isté množstvo ešte nieje objavených.

Pomalinky sme zliezali dole kopčekom v úzkej úžine až sme prišli na turistickú križovatku z kade viedol chodník tvarovaný do serpentín skrz skalne bralo až na hrebeň skál. Tento chodník viedol až na chatu pri Macoche, kde sme mali namierené. Tento úsek sme museli bicykle tlačiť pretože to bolo nezjazdné. Tý čo mali širšie plášte by to možno vyšlapali. Dostali sme sa ku chate a tam už nás čakalo par rýchlejších ESA-kov. Hneď vedľa chaty je vyhliadka na známu priepasť Macocha ktorá je spojená s Punkevní jaskyňou. Táto priepasť má hĺbku -138,5metrov. Bol to krásny pohľad do hlbokej priepasti.

Po kochaní touto nádherou sme sa vydali o kúsok ďalej a to do dediny Ostrov u Macochy, kde sa nachádza jaskyňa Balcarka do ktorej sa skupinka z nás išla aj pozrieť.

Prehliadka jaskyne trvala hodinu. V Balcarke je celoročne 6°C čiže nás celkom príjemne schladilo. Ostatný čo v jaskyni neboli využili voľné chvíle na občerstvenie a oddych.

Jaskyňa Balcarka

Po prehliadke sme sa už vydali rovno do Prostějova. Čakalo nás ešte cca 30 km.

O pár kilometrov sme sa zastavili v kempe pri Baldovciach kde sme sa okúpali a mohlo sa pokračovať ďalej. Tu nás ale čakalo ďalšie stúpanie, ako by toho v Čechách nebolo dosť. A tak sme driapali a driapali hore kopcami . Po pár kilometroch sa na nás usmialo šťastie. A to v takej podobe že bol pred nami sedem kilometrový zjazd takmer až do Prostějova. Bola to príjemná zmena po toľkých kopcoch. A tak sme posledné kilometre prešli čo najrýchlejšie pretože sa k nám blížila čierňava v podobe dažďových mrakov.

V Prostějove sme sa usadili na hvezdárni. Večer, ako vždy nás čakala prehliadka hvezdárne, prístrojového vybavenia a pod.  Prednáška o hvezdárni bola veľmi pútavá a zaujímavá.

Sumár sumárum z tretieho dňa:
Dĺžka etapy: 67,0km
Čistý čas jazdenia : 3:44 hod

Posledné pokračovanie článku o našej ceste po Českých hvezdárňach bude o týždeň.
Viac fotografií si môžete prezrieť vo fotoalbume na tejto stránke.

Michal Lachký Michal Lachký

Astronóm amatér, cyklista, horolezec, fotograf.Moje lásky: Newton 256/1170 Newton 76/300. Najnovšie skladám Newtona 125/1250 :) Canon EOS 550 D www.astro-web.sk "Amatérska astronómia znamená, že ju robíte srdcom - lebo ju musíte robiť. Spája vás to, vaše srdce a vašu dušu, s oblohou." David Levy :)
http://www.astro-web.sk

Komentáře

Kometáře jsou uzavřeny.

Bottom