ESA 2010 – Nesmírna Odysea I. časť

Michal Lachký, Pondělí, 16. Srpen 2010

V dňoch od 24. 7. do 31. 7.2010 sa uskutočnil už 17-ty ročník astro-cyklistickej akcie ESA (Ebicykel Slovenských Astronómov) s prívlastkom Nesmírna oddysea. V tomto roku sa 14 priaznivcov astronómie a cyklistiky vybralo po českých hvezdárňach.

Zo všetkých ročníkov bol tento najdlhší čo sa týka kilometrov a aj na počet dní. V pláne bolo priblížne 700km na 7+1 deň. Ten jeden je zvlášť z toho dôvodu, že sme sa museli dostať ešte pred samotným začatím ESi do Pardubíc a to na vlastnú päsť. Niektorý išli vlakom+ bicykel, iný autom.

Etapa 0 – Nultá etapa z toho dôvodu ako som už spomínal. Hneď prvý deň sme sa museli nejako dostať do Pardubíc. A tak sme sa väčšina rozhodli že si odšlapeme na bicykloch do Púchova a tam nastúpime na vlak ktorý ide od Pardubíc. Lenže zistili sme že nie je dostatočný počet voľných miest na tú istú hodinu a tak sme sa museli rozdeliť na dve skupiny. Väčšina vyrážala skoro ráno pretože vlak im išiel o 12:00. A druhá skupina teda my, traja posledný mohykáni štartovala o trocha neskôr pretože nám vlak išiel až o 16:00.

Počasie bolo celý deň sychravé, teplota príjemná. Sem tam trocha mrholilo ale šlapalo sa fajn. Išli sme smerom na Zliechov, je to menej frekventovaná cesta ako keby sme mali ísť cez Homôlku. Postupne sme sa predierali do čoraz vyššej výšky až na sedlo nad Zliechovom ktoré ma výšku 670 metrov na d morom. Par krát nás „prekvapil“ nános bahna na ceste po nočnom výdatnom daždi. Hore na sedle bola hmla, podľa teplomera 17°C a bolo vidieť max. do vzdialenosti 15-20 metrov.

Na sedle nad Zliechovom (670 m. n. m.)

Tak sme sa spustil idole do dedinky Zliechov kde sme si dali menšiu prestávku. Potom sme pokračovali do Ilavy a z tadiaľ pomalším tempom až do Púchova pretože sme mali času a času. Keď sme už dorazili do Púchova, išli sme sa na stanicu spýtať, ako dlho bude stáť náš vlak na stanici, no pani predavačka nás nepotešila. Vraj len jednu minútu. No to si musíme teda švihnúť aby sme stihli naložiť bicykle a nastúpiť na vlak.

Keďže sme malí čas tak sme sa vybrali do centra sa naobedovať. No ale nájsť niečo v Púchove tak to je des. Po asi pol hodine sme našli čínsku reštauráciu a tak sme sa konečne najedli. Hneď vedľa bola cukráreň tak sme zbehli aj tam.

Potom sme už išli na stanicu, nachystali sme sa na naloženie bicyklov do vlaku. Všetko prebehlo úspešne a ani sme sa nenazdali a sedeli sme v rýchliku smer Pardubice. V Pardubiciach sme bolo o cca 3 hodinky a premiestnili sme sa na bicykloch do Pardubickej hvezdárne kde nás už čakali ostatní. Po vybalení a osprchovaní nás čakala prehliadka hvezdárne a následne sa išlo na dobrú večeru a po výdatnej večeri sme sa odobrali na svoje spiace miestečka pretože zajtra nás čaká náročný deň .

Sumár sumárum z nultého dňa:

Dĺžka etapy: 73,2km +20km pre tých ktorý išli z Partizánskeho

Čistý čas jazdenia : 3:16 hod

Etapa I – Prvá oficiálna etapa tohtoročnej ESi. Ešte pred štartom sme si spravili spoločnú fotku pred hvezdárňou a vyštartovali smer Úpice. Z príjemného bicyklovania sa po chvíli stalo blúdenie po cyklotrasách, ktoré neviem či v celých Čechách ale v okolí Pardubic sú dosť desne označené.

Hvezdáreň v Pardubiciach

Niektoré z nich boli dokonca aj slepé uličky a v mapách to bola riadne označená cyklo cesta. Takýmto blúdením sme si podaktori nadišli až 30 km navyše. Tak sme sa rozhodli ísť po starom dobrom asfalte.

Kostolík

Cestou necestou sme prechádzali rôzne pamiatky napr. pri dedine Chlum je pomník ako spomienka bitky z roku 1866. Okrem toho bola nedeľa a my sme malí veľký problém nájsť nejakú otvorenú reštauráciu. To sa nám podarilo až po necelých 80 kilometroch pri autokempe vo Velkom Vřešťove.

Pomník pri Chlume

Po dobrom obede sme pokračovali ďalej v trase smerom na Dvůr Králové nad Labem a z tade hore na Upice. Postupne sme zdolávali posledné kopce ktoré boli pred Upicami. Do Upic sme dorazili práve vhod. Bol tam jarmok plný stánkov, kolotočov a pod. nás ale zaujímala najmä hvezdáreň v Upiciach. Tiež je položena takmer na najvyššom mieste v meste a tak záverečný stupačik dal podaktorým zabrať. Hore nás už čakal aj Martin Horvát (šofér sprievodného vozidla). Vybalili sme sa a po sprche nasledovala prechádzka po Upiciach zo zamienkou nájsť nejakú reštauráciu. Po večeri sme si spravili prehliadku hvezdárne.